Aj po mnohých rokoch...

Autor: Marek Gajdoš | 11.7.2010 o 23:10 | Karma článku: 23,45 | Prečítané:  11584x

Rozprávam sa s neznámou pani. Je asi vo veku mojej mamy, čo potvrdzuje aj to, že je matkou detí v mojom veku

Hneď úvodom sa dostaneme k môjmu zamestaniu.

Keď jej hovorím, že robím s patologickými novorodencami, jej oči sa zalesknú.

"Aj moja dcérka bola patologický novorodenec" povie potichu. Začne rozprávať a ja mám strach ako príbeh skončí...

Keď sa mala dcérka narodiť robili mi ultrazvuk. Povedali mi, že je ťažko postihnutá. Má vraj pokrútenú chrbticu, na hlave má nejaký výrastok, ako roh na hlave... To najhoršie však bolo, že vraj má srdce niekde v bruchu a doktor nevedel posúdiť, či je v poriadku. Pri ďalšej kontrole boli dvaja. Pozerali, skúmali....

Potom len krútili hlavami. Povedali pár slov, ktorým som polovicu nerozumela, ale pochopila som, že je zle...

Prišiel deň pôrodu. Pôrod nepostupoval, trvalo to nekonečne dlho. Nekonečne aj preto, že som nevedela, čo bude... Čo mám očakávať...

Prišli posledné kontrakcie a....a bola na svete. Začula som ju plakať. Ona plače! To je predsa dobre nie? Chcela som ju vidieť. Nahla som sa, ale cudzie ruky ma dali späť. Zahliadla som len ako ju rýchlo odnášali preč.

Odniesli ju preč a ja som ostala sama... Žije? Alebo nie?!! Myšlienky mi bežali hlavou, boli nezastaviteľné a úplne ma zožierali.

Nikto mi nič hodiny neprišiel povedať. Bola som zúfalá. Nikdy v živote som toľko nepretrpela ako v tých chvíľach.

Moje muky znásobila sestrička, ktorá mi povedala, že takéto detičky dlho nežijú...

Konečne prišli po mňa a zobrali ma na JISku. Odviedli ma k inkubátoru a lekár mi hovoril, že malá je zdravá. Jediné, čo má sú polohové nerovnosti, ktoré sa cvičením spravia.

Pozerala som na ňu a zdala sa mi strašne malá...zraniteľná...Plakala som, veľmi som plakala...

A z malej je teraz dospelá krásavica. A mne aj po rokoch prejde mráz po chrbte, keď si spomeniem na tie hodiny, keď som nevedela, čo bude.... Prvý rok života som občas stávala nad jej postieľkou a bála som sa , že sa zobudím a ona tu nebude...

Pani sa usmieva a ja s ňou. Jaj a viete, čo bol ten "roh" na hlave? To bol nos... :)

 

Puto medzi matkou a jej deťmi je to najúžasnejšie, čo na tomto svete existuje... Každý deň sa o tom presviedčam viac a viac... a vždy ma to uchvacuje...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

PRIMÁR

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.


Už ste čítali?