Tam, kde končia slová...

Autor: Marek Gajdoš | 17.12.2009 o 17:30 | Karma článku: 24,22 | Prečítané:  9838x

Keď zavriem oči svojmu pacientovi. Na monitore sa objaví rovná čiara. Sestrička pootvorí okno, aby mohol "odísť"... Vypnete všetky pumpy, ventilátor a všetko stíchne. Alarmy prestanú, zvučia už len v hlave. Malé telíčko ostáva v inkubátore...

Prídu rodičia a vy plačete s nimi...do obálky im dáte aspoň kúsok vlasov ich synčeka dcéry... Sú to príbehy, ktoré sa vás dotknú...a ste ich súčasťou už navždy... Jedna mamička mi napísala: S mojím synom ste strávili viac času ako ja a preto mi navždy zostanete veľmi blízkym človekom, asi ho nikto nepoznal ako vy a ostatní personal JISky. Vďaka, že ste taký ľudský. Že ste boli ku nám otvorený, napriek tomu ze sme stale vyvolávali ako sa malinky má, ani raz ste nereagovali podráždene. Tak nejak sme dúfali, že sa malinký z toho dostane... Prajem Vam veľa úspešne vyliečených detičiek a šťastných rodičov. Mamička dieťaťa, ktoré sa nám nepodarilo zachrániť... A ja mám slzy v očiach a chcem len povedať, že všetkým, s ktorými som sa stretol chcem ja poďakovať za to, že boli/sú takými skvelými rodičmi, akými statočnými ľuďmi akými sú...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak sa ukáže, že všetko je okej, pán poslanec?

Dobre, dôkazy sa dajú vyrobiť, ale nebuďme maloverní.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Šikanuje polícia organizátorov protestov?

Nestačilo vypočuť len jedného z nich?


Už ste čítali?