Tam, kde končia slová...

Autor: Marek Gajdoš | 17.12.2009 o 17:30 | Karma článku: 24,22 | Prečítané:  9843x

Keď zavriem oči svojmu pacientovi. Na monitore sa objaví rovná čiara. Sestrička pootvorí okno, aby mohol "odísť"... Vypnete všetky pumpy, ventilátor a všetko stíchne. Alarmy prestanú, zvučia už len v hlave. Malé telíčko ostáva v inkubátore...

Prídu rodičia a vy plačete s nimi...do obálky im dáte aspoň kúsok vlasov ich synčeka dcéry... Sú to príbehy, ktoré sa vás dotknú...a ste ich súčasťou už navždy... Jedna mamička mi napísala: S mojím synom ste strávili viac času ako ja a preto mi navždy zostanete veľmi blízkym človekom, asi ho nikto nepoznal ako vy a ostatní personal JISky. Vďaka, že ste taký ľudský. Že ste boli ku nám otvorený, napriek tomu ze sme stale vyvolávali ako sa malinky má, ani raz ste nereagovali podráždene. Tak nejak sme dúfali, že sa malinký z toho dostane... Prajem Vam veľa úspešne vyliečených detičiek a šťastných rodičov. Mamička dieťaťa, ktoré sa nám nepodarilo zachrániť... A ja mám slzy v očiach a chcem len povedať, že všetkým, s ktorými som sa stretol chcem ja poďakovať za to, že boli/sú takými skvelými rodičmi, akými statočnými ľuďmi akými sú...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Kočnerovi kamaráti sa pretekajú v jeho zapieraní

Pre čo iné než pre prachy by niekto za takýchto okolností zotrvával vo funkcii.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Bugár nie je idiot, názory mení na počkanie

Predseda Mosta sa chystá na ďalšiu otočku.


Už ste čítali?