Ale...

Autor: Marek Gajdoš | 21.10.2009 o 16:28 | Karma článku: 20,15 | Prečítané:  11078x

Za sklom sedí matka na nej leží a spokojne spí dieťa. Všetko by bolo tak, ako má byť. Obraz by bol úplne dokonalý. ALE... dojem rušia hadičky vysiace z ruky a nosa, ktoré vravia, že tomu tak nie je...

Dieťa leží natiahnuté, také aké je dlhé, na jej tele. V miestnosti je ticho. Počuť len, ako sa ich dve srdcia navzájom prepletajú. Občas sa zhlboka nadýchne a pomrví. Tvár matky je plná lásky. Lásky, ktorá prekračuje hranice. Možno to znie gýčovito a otrepane, ALE nie je... Toto je čistý pocit, ktorý sa na nič nehrá. Nič umelé, platené, klamné. Jediná vec na tomto svete, ktorá je pravdivá. Láska matky k svojmu dieťaťu a najmä k tomu, ktoré je choré... Matka má slzy na samom konci svojich očí. Je zlomená. Jej úsmev, ktorý poznám sa vytratil. Treba len dúfať a čakať. Deň za dňom, hodinu za hodinou. Od jedného kŕmenia k druhému. Najhoršia vec na svete... Zhlboka sa nadýchnem a na prekvapenie mojich kolegýň vojdem. Držím vzduch v pľúcach, aby mi pomohol preplávať. Ani neviem, čo som povedal. Nikdy si z takýchto chvíľ nepamätám, čo som povedal. Viem len, že to čakala. Potrebovala... Možno som ani nič nepovedal. Možno to bol len môj zadržaný dych a ľudská prítomnosť. Jej slzy prekročili hranice a bez legitimácie sa valili po lícach a kvapkali na telíčko malej. Položil som jej ruku na plece a sedel s ňou. Pregĺgal som svoje vlastné slzy. Len som sedel. Lebo za vetou je často, ale... a za ním je ten život... Ten život, s ktorým sa denne stretávam... Môj obdiv patrí všetkým matkám. Pre ich silu, lásku, vytrvalosť...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak sa ukáže, že všetko je okej, pán poslanec?

Dobre, dôkazy sa dajú vyrobiť, ale nebuďme maloverní.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Šikanuje polícia organizátorov protestov?

Nestačilo vypočuť len jedného z nich?


Už ste čítali?