Marek Gajdoš
Ale...
Za sklom sedí matka na nej leží a spokojne spí dieťa. Všetko by bolo tak, ako má byť. Obraz by bol úplne dokonalý. ALE... dojem rušia hadičky vysiace z ruky a nosa, ktoré vravia, že tomu tak nie je...
Lekár na novorodeneckom oddelení. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, S úsmevom, Čo Vy na to?, Fotečky, Rozprávky-nerozprávky, Tatry, Praha, Poézia?, Súkromné, Z práce
Za sklom sedí matka na nej leží a spokojne spí dieťa. Všetko by bolo tak, ako má byť. Obraz by bol úplne dokonalý. ALE... dojem rušia hadičky vysiace z ruky a nosa, ktoré vravia, že tomu tak nie je...
Včera fúkal ľadovák. Večer sfarbilo zapadjúce slnko do zlata.Lúky sú ako vlasy Malého Princa. Listy sa začínajú sfarbovať. Jarabina, šípky, lietajúce pavučinky...Tma všetko pohltila a hviezdy žiarili plným jasom. V pozadí obrysy štítov, veľké, tmavé...Ticho, potôčik, ticho...Vdychujem ho spolu s hviezdami a vôňou odchádzajúceho leta.Dnes sedím na balkóne a zápasím o teplé lúče s rozmrazujúcim sa tvarohom.Bude z teba mňam koláč! :)Oproti okolo stromu krúžia a štebocú lastovičky. Zbiehajú sa zo všetkých strán. Posledná porada pred odchodom.Leto končí... Je čas ísť...aj pre mňa...
Každý rok o jeden kvet viac. Kytica rastie. Už dávno sa nezmestí do jednej ruky...
Možno sa to bude zdať absurdné, ale je to naozaj tak. Ako sme sa našli?